Bol to deň ako každý iný. Akurát po dlhej dobe vonku hrialo slnko, vtáci spievali a bolo cítiť sviežu príchuť jari. Žeby už skončila zima a opäť prišlo teplo ? Nuž, každopádne, ja som tvor, ktorý sa vonku ukazuje radšej v tme. Ten denný priebeh ma veľmi nebaví...tak som počas dňa radšej ostal doma a vydal sa do sveta až večer v neskorých hodinách. Ale poviem vám, takto rozzúrený som nebol už dlho.
Vyrazil som do sveta pavúkov, aby som nazbieral nejaké cobbweby. Nezľutoval som sa nad žiadnou potvorou. Svojou zúrivosťou som rozdával rany jedna radosť, až som si v istej chvíli myslel, že som to prehnal a moja výprava do tohto údolia končí, keď som mal posledných 20hp. Bolo to niečo neznesiteľné, keď som nedokázal vydržať ten tlak nielen od LSNiek, Dread Spiderov a podobne. Ale mňa si riadne vychutnávali aj Mirror Spideri alebo Undead Scorpioni. Pomyslel som si, že to nebude len taká prechádzka ružovou záhradou, tak ma to vytáčalo raz toľko. Používal som všetky možné prostriedky, ktoré som mal k dispozícii. Prišlo mi, akoby tie potvory boli nakazené, pretože všetky po mne šli ako besné. To ma ale neodradilo dostať sa na samotný koniec, kde som si musel zmerať sily zoči voči s najmocnejším drakom v týchto bažinách. Vyslal som naňho svojho posledného klamáka, lebo po 2,5hodinách trápenia sa som bol už veľmi unavený.
Keď som prišiel domov, prihovoril sa ku mne Amon. Nevedomky som zastavil chorobu šíriacu sa do miest sveta Dark Paradise, ktorú šírili práve obyvatelia Terathan Keepu. Už len ja som bol hrozbou a tak si ma Amon vzal do parády a spolu s cleričkou Angel ma vyliečili. Vtedy zo mňa opadla všetka tá nervozita.
|